Outfity

8. července 2011 v 16:15 | Razzi |  LOD : The Lost Persepolis
Do samotnej hry som zakomponoval tri najnovšie outfity od génia, ktorý si nechá hovoriť Po Yu. Outfity sú voľne dostupné na stránkach hier Tomb Raider, no tieto sú prefarbené podľa môjho gusta. ALE - all credits goes to Po Yu ! :)

Názov: Default - shorts
Popis:
    • biele šortky
    • čierne tričko bez rukávov
    • tmavozelená košeľa s trištvrťovými rukávmi
    • kožený opasok so zlatou sponou
    • puzdrá na zbrane pripevnené na stehnách
    • hnedé čižmy, biele ponožky
    • šedozelená gumička vo vlasoch
    • hnedý batôžtek
    • kožené bezprsté rukavice
    • červené slnečné okuliare

Názov: Default - pants
Popis:
    • biele nohavice zastrčené do čižiem
    • čierne tričko bez rukávov
    • tmavozelená košeľa s trištvrťovými rukávmi
    • kožený opasok so zlatou sponou
    • puzdrá na zbrane pripevnené na stehnách
    • hnedé čižmy
    • šedozelená gumička vo vlasoch
    • hnedý batôžtek
    • kožené bezprsté rukavice

Názov: Default - winter
Popis:
    • biele nohavice zastrčené do čižiem
    • čierne pulóver
    • oranžová termobunda
    • kožený opasok so zlatou sponou
    • puzdrá na zbrane pripevnené na stehnách
    • hnedé čižmy
    • šedozelená gumička vo vlasoch
    • hnedý batôžtek
    • termorukavice




 

Legends of Darkness : The Lost Persepolis

8. července 2011 v 15:56 | Razzi


> Príbeh (o čom to vlastne celé bude)
> Lokality (kam Lara pocestuje)
> Levely (kompletný zoznam levelov)
> Postavy (v hlavných úlohách účinkujú)
> Výbava (výstroj. výbava, zbrane)
> Vývoj (z koľkých % je hra hotová)
> Denník vývoja (keci okolo vývoja)
> Návod (pre tých, čo si nevedia rady)
> Wallpapery (niečo na plochu)

Egoizmus

8. července 2011 v 12:45 | Razzi |  Články
Egoizmus.
Pre niekoho je to cudzí pojem. Pre mňa veru nie. Už je jednoducho súčasťou môjho bytia. Je neodškriepiteľnou časťou mňa a bez egoizmu to už v živote nebudem ja.
Človek sa mení. Mení sa každým dňom a nezáleží to od neho. Zmena je proste život. A platí to aj o zmene k horšiemu. Každý sa chce zmeniť - aby ulahodil duši niekomu inému alebo aby tomu človeku dokázal, že vie byť lepší. Ale naozaj?

Človek, ktorý nie je egoista neexistuje. Každý myslí na seba. Teraz si určite väčšina z čitateľov povie, že to tak nie je. Ale prečo klamať samého seba? Ako môže byť človek verný a neklamať, keď klame samého seba? Človek by si mal najprv uvedomiť aký v skutočnosti je. Napríklad ja - som síce priateľský človek, ktorý dokáže ľudí rozosmiať, ale som aj egoista, márnivý a samoľúby. Ak si človek neprizná svoje nedostatky, tak sa nikam nedostane, nebude môcť napredovať.
Minule mi jedna kamarátka povedala, že som namyslený. Nie takto úplne priamo, ale bolo to hrozne cítiť z jej hlasu. Možno mi to nechcela povedať, no stalo sa. Ja o tom viem. Dávno viem o tom, že som namyslený. Niektorí ma možno takého nepoznajú, ale je to tak.

Sám som si uvedomil, že nemám len kladné stránky. Všetky moje zápory boli utláčané vo vnútri. Už som mal toho dosť! Stále sa na niekoho usmievať a predstierať dobrú náladu. Stále len niekomu pomáhať na úkor seba a byť každému oporou.
Ale prečo?
Prečo sa nemôžem raz pozrieť aj na seba? Neznamená to, že keď niekomu odmietnem pomôcť, že som zlý človek. Nie som povinný stále niekomu pomáhať. Tak sa pýtam, čo z toho mám? Dokopy nič - akurát skvelý pocit na duši. A ďalej? Dobre, ľudia mi poďakujú - mám dobrý pocit ale zmení sa nejako ich vzťah ku mne? Zlepší sa? Alebo len stagnuje na mieste a nehýbe sa. Skôr to druhé. Sám seba sa pýtam : načo je to celé dobré.
Áno, som kresťan a pomáhať "blížnym svojim" je základná (nazvime to) povinnosť kresťana. Robenie dobrých skutkov by ma malo urobiť šťastným a vnútorne krásnym. Ale naozaj? Niekedy uvažujem, aký to má zmysel. Nenachádzam odpoveď, lebo som príliš lenivý na to, aby som nad tým dlhšie rozmýšľal. Stáva sa...
 


Jedinečnosť, alebo sme úžasní

8. července 2011 v 12:42 | Razzi |  Články
Život je krásny!
Ako krásne všetko plynie bez jedinej chybičky. Možno sa na svet dívam cez ružové okuliare, no myslím si, že svet je úžasný.
Svoj život by som v súčasnosti ohodnotil na výbornú. Všetko mi vychádza (samozrejme nechcem nič zakríknuť), mám okolo seba úžasných ľudí, na ktorých nikdy nezabudnem a som spokojný, zdravý. Čo viac k životu potrebujem?

Sme úžasní!
To tvrdím vždy! Všetci do jedného - awesome & irreplaceable. Jednoducho sa každý, kto je okolo mňa narodil ako originál a každý náš svet dopĺňa niečím výnimočným. I tí, ktorí sa považujú za "nuly". Neznášam takých ľudí. Mohli by sa trochu pozviechať a povedať si : "Niečo v živote dokážem, niečo už viem. Veľa vecí viem urobiť!" Nájdu sa aj takí, čo sa sťažujú - som nula, nič nedokážem, nie som v ničom dobrý. Načo som tu?
Práve na strednej škole sa také čosi prejaví - tí, ktorí sú výrazní optimisti a tí, ktorí prepadli pesimizmu už počas mladosti. Čo z nich vyrastie? To ani nechcem vedieť. Ako jedna moja skvelá profesorka zvykla vravievať, keď ma ešte učila : "Taký mladý a taký pesimista!" - ide presne o to, o čom hovorím.
Dovolím si tvrdiť: optimizmus je základom bytia!
Kto nie je optimizmus je zbabelec. Myslím, že optimista musí mať veľkú guráž aby sa nebál vecí a situácií, pred ktorými sa ostatní trasú ako osiky.
Zdravý nadhľad nad vecou je veľmi dôležitý - tak viem posúdiť či situáciu zvládnem alebo nie. Ak áno, tak sa posilním svojím presvedčením. Ak nie, tak sa o to aj tak pokúsim a uvidím ako to skončí. Dôležité je vydať zo seba všetko - úplné maximum a tak sa snažiť uspieť. Čím lepší výsledok tým lepší pocit a tak stúpa aj sebavedomie.
Pozitívne myslenie je druhá dôležitá vec - pozitívnym myslením môžete rozdávať svoju energiu ostatným, ktorí ju potrebujú. Snažím sa nikdy si nehovoriť "To nedokážem" alebo "Toto nepôjde" či "Toho sa bojím, to neurobím." Často sa mi to nedarí - no plynutím času sa mi darí eliminovať všetky takéto situácie, kedy sa podceňujem.
Upadám často do depresie? To sa optimistovi nesmie stávať často! Iste, každý má slabé chvíle, no nesmie to byť často. Ja osobne som žiadnu silnú depku ešte nezažil. Nemám na to dôvod a ani dôvod nehľadám a ani ho nájsť nechcem. Asi takto.

"Trochu" som sa odklonil od témy. Veď čo, stáva sa i v lepších rodinách :D
Snažím sa pripomínať ľuďom že každý z nás je úžasný a jedinečný presne tak ako je milión hviezd na oblohe. :)

Druhá tvár

5. července 2011 v 23:27 | Razzi |  Téma týdne


Veľa ľudí navôkol má dve tváre a podľa situácie ich aj menia - raz táto, inokedy zasa tá druhá. Možno to má nejaké výhody - netuším, ja dve tváre nemám (teda nie som si vedomý toho, že by som ich mal) Mňa po zhliadnutí tejto témy hneď napadla pretvárka. Človek, ktorý ma dve tváre sa pretvaruje - jednoznačne. Možno si poviete, že to s tým nič nemá - iste, je to subjektívne, no podľa mňa to spolu súvisí.

V mojom okolí je veľa falošných ľudí - plných pretvárky a pohŕdania. Žiaľ, nie žeby boli radi, že majú priateľov, ale oni ich ešte podvádzajú a podkopávajú im kolená. V poriadku, to je ich vec a o tom by som vedel písať asi tri ďalšie podobné články.
Faloš je úzko spätá s pretvárkou. Faloš - niečo falošné, nepravé. Áno - človek s pretvárkou - pretvaruje sa a je takým, akým ho okolie nepozná - robí zo seba niekoho iného. Ale prečo? Každý sme predsa jedineční a nezameniteľní - AVŠAK. Raz sa človek chová takto a raz takto - podľa situácie sa mení behom minútky. AHA! No dobre, veď nech je podľa neho - má dve tváre.

Osobne poznám jedného človeka - nebudem menovať - ktorý je v spoločnosti uvoľnený, skvelý človek, spoločenský, usmievavý a zarytý optimista. Sympatický, poviete si, ale to ešte neviete, že jeho priateľka pri ňom zažíva priam muky - psychický teror je častokrát horší než fyzické týranie, či bitky. A tá slečna o tom vie svo



je. V súkromí neprestajný nátlak a na verejnosti sa jej priateľ tvári akoby sa nič nestalo, akoby boli naveky zaľúbený, šťastný párik bez problémov. Ale problém tu je - a je vážny.

Poznám aj opačný prípad, ktorý využíva svoju druhú tvár (dá sa povedať) opačne - smerom ku kladnému pólu. Medzi ľuďmi v jednej skupinke sa správa ako pesimista, nič sa mu nedarí, je drevo, správa sa urážlivo a tak podobne. Príde do druhej skupinky, tak už je to úplny protipól - usmieva sa, chváli sa, skrátka úplny opak. Jednej skupinke ukazuje jednu tvár a druhej tú druhú, pričom si myslí, že o tejto situácii nik nevie.

Možno každý z nás má niekedy dve tváre - možno si to ani neuvedomujeme a ukazujeme jednému túto tvár a druhému zas úplne inú - toť záhadná ľudská psychika. K tomu sa možno hodí - každý z nás nosí masku...