Curriculum Vitae

2. července 2011 v 0:22 | Razzi
Meno: Patrik
Priezvisko: Palenčár
Dátum a miesto narodenia: 25. marec 1992, Prešov, Slovensko
Aktuálne bydlisko: Prešov, Slovensko
Národnosť: slovenská
Štátna príslušnosť: Slovenská republika
Rodinný stav: slobodný
Vierovyznanie: Kresťan - Katolík

Vzdelanie:
- základná škola: Základná škola, Šrobárova 20, Prešov, Slovensko (1998 - 2007)
- stredná škola: Gymnázium, Konštantínova 2, Prešov, Slovensko (2007 - 2011) - odbor Informatika
- vysoká škola: Masarykova univerzita : Lékařská fakulta, Brno - Bohunice, Česká republika (2011 - 2017) - odbor všeobecné lekárstvo
- jazyky: slovenský (materinský jazyk), český (ústne, možno aj písomne), anglický (aktívne + maturitná skúška), nemecký (aktívne), francúzsky (málo)

Rodina
- rodinu mám - rodičov, sestru + vzdialenejšiu rodinu
- vzťahy medzi nami sú rôznorodé a závisia od situácie - raz také, inokedy onaké.
- mám psa - kokeršpaniela Maxiho - je to úžasný tvor - typický rozmaznaný, no milujúci "domácí mazlíček"
- mám ešte (chvalabohu) všetkých štyroch starých rodičov, jednu sesternicu v rovnakom veku ako ja a druhú o 8 rokov mladšiu

Vzhľad:
- vysoká štíhla postava (l = 1,84 m, m = 70 kg)
- vysoké čelo, malé uši, oválna tvár
- od prírody tmavohnedé, nefarbené vlasy - rovné, krátke, strih - často úplne krátke, popr. nagélované "na ježka" - keď nemám štýl ježko, tak mám ofinu do polovice čela
- modré veľké oči - skôr tmavšie ako svetlé
- ževraj mám veľkú hlavu v porovnaní s telom - no a? Veď v nej mám veľa vedomostí ! :)
- mám nehorázne dlhé prsty a veľké dlane :)
- niekedy si nechávam malú briadku - nejaký ten čas ju mám a nakoniec, podľa nálady, ide dolu :)
- najčastejšie nosievam džínsy, tričko, športové topánky, no rád nosievam aj košele, či už formálnejšie s kravatou alebo moderné. Situácia sa samozrejme mení, keď si tú košeľu obliecť musím

Charakter:
- som mix všetkého, čo na svete nájdete
- na prvý pohľad pôsobím (najmä v poslednej dobe) zamyslene, nepriateľsky až namyslene, či nedostupne, ale ten, kto ma lepšie spozná zistí, že som úplne iný
- je ale ťažké predvídať ako sa budem správať alebo akú budem mať náladu - kto to dokáže, tak už ma celkom pozná
- zvyčajne sa snažím viesť život optimizmu so zdravým nadhľadom a s dobrou náladou. Celkom sa mi to darí, no niekedy motyka vystrelí a je to úplný opak
- dalo by sa povedať, že som nápomocný človek, priateľský, spoločenský sangvinik a extrovert, chápavý a lojálny, spoľahlivý, či trpezlivý
- ale som žiaľ aj škodoradostný, lenivý, či nedoprajný, niekedy prehnane súťaživý, hanblivý a niekedy málo odvážny
- rád zabávam ľudí - aj keď nie vždy sa mi to darí - to už samo hovorí o tom, že chcem ľuďom niečo dať - pomôcť im v ťažkých chvíľach, rozveseliť ich - niekedy to ale nevychádza, no čo už snaha sa tiež cení
- chcem dobre vychádzať s každým, no keď je raz niekto debil, tak ho nechávam tak, nesnažím sa ho zmeniť
- som za každú srandu, no keď je treba viem byť aj vážny, uvažovať racionálne a neblbnúť
- snažím sa, aby vo mne ľudia videli kamaráta - takého, ktorý ich podrží a dovolí im vyrozprávať sa - byť oporou
- zdá sa mi, že sa tu až príliš vychvaľujem, preto zmením tému - som lenivý až až - keď je raz riad neumytý a mne nikto neprikáže umyť ho, tak ho jednoducho neumyjem - môže tam hoci aj hniť - to isté platí aj o odpadkovom koši
- čo sa týka niektorých robôt, tak som úplné drevo - nevyleziem na strom a neoberiem čerešne (ako by si môj dedo určite prial - "ty si najvyšší - dostaneš aj tam kde my ostatní ani vo sne"), neopravím niečo rozbité, keď pomáham pri nejakej manuálnej práci, tak ten dotyčný by sa mal vyzbrojiť trpezlivosťou a odholaním - jednoducho to nemám v povahe
- v charakteri tiež veľmi nemám nadanie na športy - áno, rád športujem, no to sa týka športov, ktoré sa nezaraďujú medzi "loptové hry". Mám rád lyžovanie, in-line koročuľovanie, bowling. Jediný šport z loptových hier, ktorý patrí medzi to také moje "menšie zlo" je volejbal - v tomto prípade sa aj trafím do lopty. Najhorší šport je futbal - jednoducho to hrať neviem a nikdy vedieť nebudem - to je taktiež súčasťou mojej osobnosti a ovplyvňuje ma to
- často preháňam a bohužiaľ aj stresujem - nielen v škole ale aj v každodennom živote - niečo nečakané sa stane a hneď myslím na najhoršie - no prosím, prvok pesimizmu v mojom živote :)

Obľúbené citáty
"Žiť a neuvedomovať si zmysel svojho bytia, je ako prechádzať knižnicou a nedotýkať sa kníh..."
- jeden z mojich najobľúbenejších, lebo zachytáva celú filozofiu môjho života - človek by mal po sebe niečo zanechať - veľdielo svojho života - dobre odvedenú prácu

"Priateľ je ako druhé ja..."
"Neexistujú cudzí ľudia, iba priatelia, ktorých sme ešte nespoznali..."
- dva citáty o priateľstve - alebo ešte tretí, menej formálny - bez priateľov nežijem

"Future is not written in stone - Budúcnosť nie je vpísaná do kameňa..."
- zbožňujem túto vetu - povedala ju v jednej epizóde seriálu Heroes Claire Benettová - podľa mňa skvelo vyjadrila fakt, že každý si je strojcom svojho šťastia

"Svet ja takým, akým si ho sami urobíme..."
- hlavný citát mojej existencie - nehodlám sa niekam zaradzovať, nemám rád uniformitu - všetko je len na jedincovi, na individualite - každý môže modifikovať, meniť svet okolo seba

"One famous explorer once said : The extraordinary is in what we do, not who we are... - Jeden slávny dobrodruh raz povedal : To výnimočné je v tom, čo urobíme, nie v tom, kým sme..."
- výrok z Tomb Raidera - a veľmi vydarený. Podľa mňa hovorí o tom, že o človeku hovoria skutky, nie postavenie - človek môže mať moc a nič neurobí - nič nezmení k lepšiemu - na zmenu je potrebná guráž a odvaha a tie nemá každý - žiaľbohu

"Time is man's greatest enemy - Čas je najväčší nepriateľ človeka..."
- podľa môjho názoru je to sakra pravda - čas často ukončí to, čo človek má rád a čo chce dokončiť - po tom, čo som toto napísal, tak ma hneď napadla smrť - no nie je to len o tom - poznáte ten pocit, keď vás niečo baví, niečo robíte naozaj s chuťou a zrazu musíte z ničoho nič prestať?

"Neučíme sa pre školu, ale pre život..."
"Známky nie sú všetko..."
- to hovorí samo za seba - známky a hodnotenie profesorov často neodzrkadľujú skutočné vedomosti, skúsenosti a zručnosti študenta - možno je to škoda, možno šťastie

Detstvo, puberta a skorá mladosť
- keď som bol malý, bál som sa všetkého - raz sme mali u babky na dvore rybu vo vedre a ja som sa jej nenormálne bál - ja si to už nepamätám, ale táto pamätná chvíľa, ktorú mi teraz každý a vždy pripomína, je zväčnená na videokazete (ešteže je video pokazené) - skrátka som bol typické rozmaznané decko, čo sa bojí všetkého
- aj v prvý deň na základnej škole som plakal - čo už mamka ide preč, plno malých faganov okolo - o čom sa ja budem s nimi rozprávať? :D - proste stresujúca situácia - ešteže sa to časom zmenilo
- základná škola a jej deväťročné trvanie mi dala neuveriteľne veľa - nielen čo sa vzdelania týka, ale taktiež priateľov nielen z rady spolužiakov ale aj z učiteľov - moja bývalá triedna učiteľka je hrozné zlatíčko a dobráčisko od kosti - škoda, že sme boli na základnej nevďační a neuvedomili sme si to skôr. Skrátka na základnú školu mám okrem zlých spomienok, ktoré žiaľ prevládajú, aj dobré - tie ostanú v mojej mysli v popredí
- potom prišiel na rad deviaty ročník - výber strednej školy. To bolo sakra ťažké - prišla otázka - čo chceš v živote robiť? Nemal som ani potuchy. Približne v piatom ročníku som chcel ísť na hotelovú alebo obchodnú akadémiu. No v deviatom ročníku som sa rozhodol pre gymnázium - teda urýchlený odklad výberu povolania a profesie
- na gymnáziu to bolo oveľa lepšie, než na základnej škole - rozumnejší ľudia (takmer všetci), vtipní, priateľskejší. Proste naozajstní priatelia, s ktorými určite budem v kontakte ešte veeeľmi dlho
- najprv som bol rozhodnutý, že pôjdem študovať informatiku - no samozrejme - pubertiak, ktorý je už pomaly závislý od PC hier a od počítača - čo je jeho cieľ? Študovať informatiku! Bez hocijakého rozmýšľania som bol rozhodnutý.
- druhý ročník priniesol zmenu - PRÁVNIKOM budem! Bude to síce fuška, no dejepis je fajn, NOS-kou sa nejakou prehryziem a bude to!
- v treťom ročníku sa moje zmýšľanie úplne zmenilo - preorientoval som sa na biológiu a chémiu - bol to taký vzťah - niečo si vybrať musím a tak si teda vyberiem ako-inak najmenšie zlo - snáď to nebude omyl
- Gympel zbehol VEĽMI rýchlo - prišiel čas maturitného ročníka - výber predmetov - oukej - slovenčina je jasná. Čo cudzí jazyk? Od základnej nemčina, stredná priniesla angličtinu. Lenže nemčinárka je děsná - víťazí angličtina (hoci som sa ju učil iba 4 roky) + biológia a chémia - nakoniec to nebol omyl - maturita dopadla brilantne a to len vďaka odhodlaniu a vytrvalosti. Gympel som ukončil a ešte predtým prežil úžasnú stužkovú, na ktorú nikdy nezabudnem !

Čas zvaný budúcnosť
- začína nová etapa - Univerzita, v cudzom meste, bez osobnej stráže a kontrôl rodičov - uvidíme, či to zvládnem bez problémov, alebo to nebudem stíhať a vyletím hneď po prvom zápočte. To záleží len na mne a ja si len tak nenechám zničiť budúcnosť keď už som tam, kam patrím a čo chcem robiť
- ak sa podarí, tak o 6 rokov bude zo mňa MUDr. Patrik Palenčár. Ak to všetko pôjde podľa plánu, tak to výjde (treba tomu veriť a ja tomu verím!)
- len čas ukáže, či je človek hodný alebo nie. Čas všetko ukáže...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Pink-Sun Pink-Sun | Web | 4. července 2011 v 11:03 | Reagovat

Uh, párkrát jsem se tam taky nějak našla :D Sympatický to člověk :) A moc pěkně pojatý CV :P :D

2 Razzi Razzi | E-mail | Web | 5. července 2011 v 12:52 | Reagovat

:D heh no snazil som sa a dakujem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama